Červenec 2011

LFŠ Uherské Hradište - ešte jeden autogram

28. července 2011 v 21:43 Filmové festivaly
Neviem prečo sa mi dnes nedarí dať dohromady celý príspevok naraz. Nechce ma to po vložení fotografie pustiť ďalej a tak mám dnes hneď tri príspevky.
Tak ten posledný získaný autogram :
ROBERT SEDLÁČEK - český režisér, dokumentarista.

LFŠ Uherské Hradište - pokračovanie

28. července 2011 v 21:39 Filmové festivaly
MIRCEA DANELIUC - rumunský režisér, spisovateľ, herec a dramatik. Najpresvedčivejšie z jeho tvorby spadá do 70 rokov minulého storočia (vláda Causseska) a patrí medzi najzásadnejších režisérov rumunského filmu.
Boli sme jediné, čo sme si od neho pýtali autogram a podľa vyjadrenia jeho sprievodcu, bolo to pre neho veľmi milé prekvapenie.
ANDI VASLUIANU - rumunský herec. Reprezentuje mladú generáciu rumunských hercov..

LFŠ Uherské Hradište - cesta za autogramami

28. července 2011 v 21:28 Filmové festivaly
V Uherskom Hradišti prebieha festival Letní filmová škola, kde sú pozvané aj zaujímavé osobnosti. Tie, o ktoré som mala záujem boli dnes a tak som sa spolu s Darinkou vybrala na lov autogramov. Naše očakávanie sa naplnilo a tu sú moje nové úlovky.
APIICHATPONG WEERASETHAKUL - thajský režisér. Je držiteľom Zlatej palmy z Filmového festivalu v Cannes z r. 2010.
Vôbec neviem ako sa to meno číta a tak, keď sme ho uvideli oslovovali sme ho "Mr. director". Inak bol veľmi milý a rád nám venoval autogram.


Pošta prišla od Dawn Wells

23. července 2011 v 17:56 Došlá pošta
Tento týždeň mi prišla odpoveď od americkej herečky DAWN WELLS, narodenej 18.10.1938.
V roku 1959 sa stala Miss Nevada. Hrala od r. 1961 najmä v mnohých TV seriáloch ako: 77 Sunset Strip, Muž zákona, Gilligan´s Island, Bonanza, Baywatch, Super Sucker, Pastor Greg, ...
Písala som jej 12.5.2011 a odpoveď prišla 20.7.2011.
Jej adresa:
Dawn Wells
10153 1/2 Riverside Dr.
Suite 680
Toluca Lake
Ca 916 02 / USA

Symbol francúzskeho filmu - Annie Girardot

20. července 2011 v 22:13 | MariaTN |  Osobné stretnutia
Herečka Annie Girardot bola symbolom francúzskeho filmu najmä v 70. rokoch minulého storočia. Túto herečku som mala strašne rada a do kina som chodila na Annie Girardot, teda na akýkoľvek film, kde hrala. Herečka bola všestranná, predstavovala postavy žien so silnou vôlou, nezávislé ale aj osamelé, ale na druhej strane ukázala aj brilantný komediálny talent. Svoje postavy dokázala stvárniť tak presvedčivo, že sa stala miláčikom publika. Na svojom konte má cca 250 filmov. Ja spomeniem tie, čo sa mi najviac páčili - Zomrieť pre lásku, Nie je dym bez ohňa, Prežiť si svoje peklo, Ardenská šunka, Nežné kura, Jeden hot a druhý čihí, Sukničkár, Ukradli torzo Jupitera, Život na zámku, ... atď. Mnohé filmy sa u nás ani nepremietali, pretože boli na tú dobu u nás nevhodné. Po revolúcii v roku 1990 u nás v Trenčíne išli premietať jeden z jej takýchto filmov a zrazu som sa dopočula, že príde osobne film otvoriť. No na tú dobu to bol šok a do mňa akoby blesk udrel. Mať možnosť vidieť "obľúbenú hviezdu " naživo a vypýtať si od nej autogram. V tom čase sme fungovali len s kartičkami, fotky sa nedali zohnať ako teraz. Pred kinom som bola hodinu pred premietaním a čakala som. Bola som sama a ešte som poriadne nevedela, čo mám robiť, tak som len čakala ako príde. Už prebiehala pomaly druhá hodina, keď som zbadala skupinu ľudí, čo mierili ku kinu. Medzi nimi bola ona. Rozbúšilo sa mi srdce a mapovala som situáciu ako sa ku nej prešmyknúť. Všetci okolo nej sa tvárili dôležito (boli to len vyvolení z nášho mesta) a naznačovali, že nepustia nikoho ku nej. Nad vchodom do kina bol pripevnený veľký panel s jej fotografiou a pod ňou bolo napísané ANNIE GIRARDOTOVA. Vtedy sa ona zastavila a pýtala sa tlmočníčky, čo znamená to - ová - za jej menom. Všetky hlavy sa dvihli hore a začali jej to vysvetľovať. To bola moja chvíľa. Prekĺzla som medzi nimi a už som stála vedľa Annie Girardot, podala som jej dve kartičky a poprosila ju o autogram. Milo sa na mňa usmiala a vyhovela mojej prosbe. Ja som jej zatiaľ povedala ako ju mám rada a obdivujem ju. Keď ma zaregistrovali z jej doprovodu, mala som už vytúžený autogram. Jej som sa poďakovala stiskom ruky a šťastná som išla domov.
Annie Girardot sa narodila 25.10.1931 a zomrela 28.2.2011. Jej život bol plný slávy ale aj životných trápení. Najhoršia bola informácia že od r. 2006 bojuje s Alzheimerovou chorobou. Aj keď prešlo už od môjho stretnutia s ňou dvadsať rokov, stále na to rada spomínam a o tento zážitok som sa podelila aj s vami.

Odkaz záujemcom - zberateľom

15. července 2011 v 20:00 | MariaTN |  odkazy zberateľov
Vážení priatelia - zberatelia. Pokiaľ máte záujem o komunikáciu e-mailom, nemusíte mi písať cez blog.cz , ale nechajte mi odkaz tu cez komentár. Ja si ho nájdem a ozvem sa.

Pošta, ktorá potešila

15. července 2011 v 19:53 | MariaTN |  Došlá pošta
Tento týždeň som dostala dve odpovede a samozrejme potešili.
Veľmi rada mám francúzske filmy a preto ma viac poteší získaný autogram od francúzskych hercov. Tentoraz mi prišla odpoveď od HENRI GUYBET, narodeného 21.12.1936.
Poznáme ho z mnohých francúzskych komédií, kde sa objavoval po boku Luis de Funés ( ktorého autogram sa mi bohužiaľ nepodarilo získať ), Pierre Richarda, J.P. Belmonda. Niekoľko filmov uvediem: Manželia roku II., Dobrodružstvá rabína Jakoba, Návrat siedmej roty, Siedma rota za úplnku, Horčica mi stúpa do nosa, Bol raz jeden policajt, Gašparko, Darček, Keby som bol bohatý, ...Zahral si aj dramatickú rolu vo filme: Láska je veselá, Láska je smutná.
Písala som 23.6.2011 a odpoveď prišla 12.7.2011.


Druhý list prišiel z Ameriky od herečky ALISON ARNGRIM, narodenej 18.1.1962.
Pre ňu úspešné bolo účinkovanie v seriály Little House on the Prairie, ktorý sa vysielal v rokoch 1974 - 1982.
Písala som jej 6.6.2011 a odpoveď prišla 12.7.2011.


Môj prvý autogram

13. července 2011 v 22:48 | MariaTN |  Autogramy s príbehom
Aj keď sa zbieraniu autogramov venujem už desaťročia, presne si pamätám môj prvý autogram.
Prvú fotografiu s vlastnoručným podpisom som dostala ako darček od môjho staršieho brata, ktorý bol s touto osobou na základnej vojenskej službe (to je to čo bolo tuším do roku 1995 povinné pre všetkých chlapcov - mužov okolo 18 - 20 roka života). Ja som bola vtedy žiačka ZŠ a s obľubou som si vystrihovala hercov a herečky z časopisov a lepila do zošitov. To, že mi brat napísal tomu som sa veľmi tešila a že poslal túto fotku som brala ako doplnok listu. O zbieraní autogramov som vôbec nerozmýšľala, ale fotku som si odložila.


Áno je to JAN TŘÍSKA. Ako stredoškoláčka som s kamarátkami potom začala písať hercom doma a aj do zahraničia a tieto klenoty som si odložila. Začala som pracovať, vydala som sa a vychovávala deti. K zbieraniu autogramov som sa vrátila v 80 rokoch minulého storočia a čoraz viac ma to chytalo za srdce. Začala som chodiť na stretnutia zberateľov do Brna, Prahy, Bratislavy, kde sme si vymieňali nielen adresy, ale aj názory - skúsenosti. Nebola ešte doba počítačov a internetu, takže najviac sa komunikovalo poštou.
O živote Jána Třísku už vieme dosť, predtým to bola zakázaná téma aj filmy v ktorých hral. V roku 2003 som získala jeho adresu do Los Angeles, kde žije. Napadlo ma, že okopírujem túto fotku a napíšem mu list, kde opíšem túto príhodu a zároveň ho požiadam o fotografiu s podpisom po 30 rokoch. Dúfala som, že ho to prekvapí aj poteší. Moje očakávanie sa naplnilo a ja som veľmi rýchlo dostala odpoveď. Poslal mi dve pekné fotografie s venovaním.
Ján Tříska potom niekoľko krát bol a hral v Čechách aj na Slovensku, mne sa zatiaľ nepodarilo s ním stretnúť aj osobne. Ale verím, že raz aj to bude.


Tento týždeň pošta celosvetová

9. července 2011 v 21:25 | MariaTN |  Došlá pošta
Od dcéry som si priniesla moju poštu za tento týždeň. Od jari tohto roku som začala adresovať všetky moje listy ohľadom zberateľstva na moju dcéru, ktorá s rodinkou žije v inom meste blízko Trenčína. Urobila som to preto, lebo za posledné dva roky som ku mne domov dostávala listy málokedy, mesačne ledva 1 list. A písala so na osvedčené adresy a rovnako ako moje priateľky. Po rôznych mojich prieskumoch som nadobudla presvedčenie, že mi moju poštu berie nejaký iný "akože zberateľ". Sťažovala som sa na pošte, ale keď sa nedá nič dokázať, boli to pre nich len plané reči. Tak so sa rozhodla adressovať poštu na inú adresu. A čuduj sa svete, teraz mám týždenne vždy niečo v schránke (dúfam, že to teraz nezakríknem !). Ak osobnosť napíše venovanie na celé meno aj priezvisko, nie je to celkom na mňa, ale je to jedno, veď niekedy hádam moju zbierku po mne preberú.
No a teraz, čo mi prišlo.
COLLEEN TOWNSEND, americká herečka, spisovateľka, narodená 21.12.1928. Zase jeden autogram z hviezd amerického filmu rokov 50. až 90. minulého storočia.
Písala som 7.6.2011 a odpoveď prišla 6.7.2011.


GRAHAM SWIFT, anglický spisovateľ, narodený 4.05.1949.
Výber z jeho románov: Zajtrajšok, Denné svetlo, Making an Elephant. Fotografiu mi podpísal na zadnej strane, ale pridal svoju kartičku, kde napísal kátky list.
Písala som 13.6.2011 a odpoveď prišla 8.7.2011.


BILL RAMSEY, nemecko - americký spevák, novinár, herec. Najviac si ho môžeme pamätať ako klaviristu z Winnetou filmov.
Písala som 30.5.2011 a odpoveď prišla 6.7.2011.


La bella attrice Slovacca - Barbara Bobulová

7. července 2011 v 22:45 | MariaTN |  Osobné stretnutia
Takéto honosné pomenovanie má slovenská herečka Barbara Bobulová, ktorá od roku 1997 žije v Taliansku, v Ríme.
Vrátim sa ešte k osobnostiam Art filmu Trenčianske Teplice v roku 2005. Tiež medzi ne patrila aj táto herečka.
Priznám sa, tiež som o nej nevedela, že sa tak dobre presadila v Taliansku, kde už žije nastálo a taliani ju berú za svoju - čítala som aj to, že tvrdia o nej - je to talianska herečka slovenského pôvodu.
Barbora Bobulová sa narodila v r. 1974 v Martine. Ešte ako gymnazistka hrala v SND Júliu v Shakespearovej hre Rómeo a Júlia. Taktiež hrala aj vo filme Vlakári, Nesmrtelná teta, Čierny mních.
V treťom ročníku VŠMU odišla študovať na Circle in The Square Theatre School do New Yorku. Nedarilo sa jej podľa jej predstáva a vrátila sa do Európy a skúsila šťastie v Ríme. Bránu do sveta talianskej kinematografie jej otvorila úloha princeznej Oranžskej vo veľkofilme režiséra Marca Bellocchia - Princ Homburský. Odvtedy hrala v mnohých filmoch po boku takých hviezd ako Gérard Depardieu, Vanessa Redgrave, Michele Placido. Ďalšie úspešné filmy - Svätý Pavol, Láska a vojna, Iný život, Sväté srdce, Coco Chanel, .... Na Art filme bol v súťaži film Diváčka, kde za pôsobivé stvárnenie nežnej postavy získala cenu Modrý Anjel - Grand prix za najlepší herecký výkon. V Taliansku r. 2005 získala taliansku národnú filmovú cenu David di Donatello v kategórii Najlepší herecký výkon za film Cuore Sacro.
I keď Barbara Bobulová právom môže byť pyšná na všetky svoje úspechy v skutočnosti je to veľmi príjemná žena. Nemá hviezdne maniere, aj na festival pricestovala sama a vlakom. Byť na jej tlačovke bol pôžitok, počúvať s akým zanietením rozprávala o tom ako si zvykala na život v rušnom Ríme a čo všetko zažila, aby sa presadila. Bez problémov sa potom porozprávala s každým, kto mal záujem a rada venovala aj svoj autogram.
Škoda, že sa o mnohých osobnostiach, čo sa dobre presadia v zahraničí, nepíše v našich časopisoch viac. Ale to je už o inom.
Ja som rada, že cez festivaly sa môžem s takýmito úspešnými osobnosťami stretnúť.